Ako som prerobila škaredú sekáčovú košeľu na štýlový kúsok?

Ani si neviete predstaviť, koľko ľudí mi už povedalo, že second handy nie sú pre nich. Že tam nevedia nič nájsť a nikdy si tam preto nič nekúpili. Čaro second handov je však vidieť krásu a potenciál v oblečení, ktoré na prvý pohľad nevyzerá vôbec vábne a štýlovo. Ukážem vám, ako na to.

Dala som si tú námahu a pre účely tohto článku som sa vybrala do sekáča s jasným cieľom – vybrať čo najškaredší kúsok, ktorý na prvý pohľad a pre väčšinu ľudí vypadá staromódne a absolútne nie štýlovo, no ja v ňom budem vidieť potenciál a pomocou šikovných trikov s ním vytvorím pekný a originálny outfit. Na moje veľké prekvapenie, nájsť takýto kúsok nebolo vôbec ťažké – second handy sú totiž plné nie až tak krásnych, úžasných a trendových vecí a ak ste aspoň raz nejaký navštívili, dozaista viete, o čom píšem. Hľadanie zlého kúsku s poriadnym potenciálom teda vôbec nebolo ťažké a zdĺhavé. Čo som to teda našla?

Za asi tri minúty som našla „babičkovskú“ staromódnu košeľu vo veľkosti L s gýčovou výšivkou A VYPCHÁVKAMI. Veru, tak vyzerala na prvý pohľad. Avšak, ak v sekáči chcete nájsť vec, ktorá bude štýlová a budete ju naplno nosiť, musíte myslieť s nadhľadom, dať šancu všeličomu divnému a nevzdávať to. V podstate stačí, ak sa vám na tom danom kúsku bude páčiť len jedna vec. Veď to oblečenie stojí len pár eur (niekedy ani nie 1 euro), takže vás nebude mrzieť sa doňho pustiť. Nebudete mať strach vymeniť gombičky, ak sa vám nepáčia, alebo zužovať či skracovať alebo nejakým spôsobom vylepšovať. Napríklad, mne sa na tejto babičkovskej košeli páčila najmä tá nádherná sýta farba. Nepáčili sa mi však vypchávky, kvôli ktorým vyzerali moje plecia trochu mohutne, a príliš dlhý strih, v ktorom sa moja silueta doslova topila a strácala. Nič to, videla som potenciál, zaľúbila som sa do tej farby a kúsok som kúpila s myšlienkou, že si ho zoberiem do parády. Ako?

Holt, nie som žiaden odborník a niektoré iné šikovné baby by to urobili stokrát lepšie. Neviem ani poriadne šiť, a tak sa niekomu môže zdať, že moje pokusy o úpravy môžu byť prinajmenšom smiešne. Moje úpravy oblečenia sú na úrovni škôlkara, odpusťte… v tomto prípade som len jednoducho odstránila vypchávky  a košeľu si previazala na páse (na outfitových fotkách ju mám zapásanú) aby som zvýraznila siluetu.

Schválne, čo na to poviete? Som si istá, že mnohým z vás sa aj napriek menšej úprave košeľa páčiť nebude, to je samozrejmé. Niektorým ľuďom sa proste sekáče a staré nemoderné oblečenie jednoducho nepáčia. Takých ľudí určite netreba odsudzovať alebo o niečom presviedčať, veď každý sme nejaký a rešpekt a tolerancia by sa mali stať výučbovými predmetmi na základných školách, pretože mnohým takéto znalosti v dnešnom svete chýbajú. Ja v tomto ružovom kúsku však vidím jednu peknú myšlienku. A síce, že som dala šancu oblečeniu, ktoré už niekto nenosil a posunul ho ďalej, no v očiach mnohých nie je natoľko krásne a trendové, aby sa po ňom zaprášilo po minúte, ako ho teta predavačka v sekáči vyloží na stojan. Nielen ľudí, ale aj oblečenie neodsudzujme… dajme mu druhú šancu a ak sa nám na ňom čokoľvek nepáči, prerobme si ho tak, aby bolo presne podľa našich predstáv (v tejto časti vety už, samozrejme, neprirovnávam oblečenie k ľuďom), aby sme z neho mali radosť a naplno ho využili a vynosili. Na planéte máme totiž toľko oblečenia, že by mali čo nosiť nielen naše deti, ale aj naše vnúčatá a pravnúčatá. Takže namiesto toho, aby sme kupovali nové oblečenie, ktoré sa vyrobí, si radšej oblečme niečo, čo tu už je.

Čo mám na sebe?

Košeľa – second hand,

sukňa – stará, Reserved,

topánky – TOPANKOVO (vypredané),

kabelka – ANSWEAR (vypredaná).

Fotky: Gabriela Ujcáková