Rovnováha.

Ktosi kedysi povedal, že žiaden extrém nie je dobrý. Dnes, keď mám 26 rokov a čo-to som si už odžila, s týmto vyjadrením maximálne súhlasím. Dospela som totiž do štádia, kedy je rovnováha vo všetkých oblastiach to najlepšie, čo pre seba môžem urobiť. Je to aj to najmenej, čo môžete urobiť pre svoje zdravie, šťastie, pokoj, poriadok v domácnosti, šatníku aj vo svojej hlave a v neposlednom rade aj pre naše životné prostredie.

                Chceme stále viac a viac

A práve v tom je problém. Z každej strany sa na nás usmievajú lákavé reklamy na čokoľvek – v televízii, v časopisoch, na internete. Na Instagrame vidíme kopy ľudí, ktorí nám dávajú pocit, že to, čo máme nie je dobré a potrebujeme viac. Reklama v televízii hlása, že ten nový šampón je úplne najlepší a odporúča ho 10 z 10 žien. V časopise sa na nás zasa usmieva známa modelka, ktorá nám s úsmevom prezentuje nádhernú novú kolekciu módnej značky. Na internete zasa vidíme blogerov a influencerov, ktorí cestujú, chodia do zaujímavých reštaurácií a neustále majú na sebe krásne nové oblečenie. Nečudo, že ľudia následne majú pocit, že stále musia niečo nové kupovať a vháňa ich to do extrému.

Rovnováhu pestujem aj v móde. Hľa, nohavice z bežného módneho reťazca, ktoré som chcela veľmi dlho a sako zo sekáča.

                Extrém už u samotných výrobcov

Možno už aj sami vidíte, kde nastáva najväčší problém v udržaní rovnováhy. Firmy v rôznych oblastiach sa snažia vyrábať čím ďalej, tým viac. Ich ponuka niekoľkonásobne prevyšuje dopyt a v súčasnej dobe sa stretávame s extrémnou nadprodukciou. Značkám leží na sklade obrovské množstvo tovaru a objavujú sa správy, že nepredaný artikel sa dokonca likviduje. A to je obrovská neúcta nielen voči ľuďom, ktorí dané veci vyrobili, ale aj voči prírode, ktorá poskytla svoje zdroje na to, aby vôbec niečo bolo vyrobené. Chcieť od všetkých značiek, aby svoj prístup zmenili, je však beh na dlhú trať. Jediné, kde môžeme začať, sme my sami. Naše myslenie, nákupné správanie a zmysel vyselektovať, čo v živote potrebujeme a čo nie. Ako na to?

                Pozrime sa na našich predkov

Čím som staršia, tým si viac vážim svoju starú mamu. Je to totiž stará škola, ktorá mi neustále ukazuje, ako sa žilo voľakedy a aké pozitíva to malo. Vtedajší ľudia totiž nepotrebovali 50 topánok a 100 tričiek. Nemuseli chodiť každý rok trikrát na dovolenku a nemuseli vysedávať každý nečer v reštaurácii. Žili skromnejšie, pokornejšie a šetrnejšie. Jednu plastovú tašku z nákupu opatrovali a využívali aj niekoľko rokov a ovocie a zeleninu nakupovali najradšej na miestnom trhu. Vždy si v rozhovore s ňou veľmi rada otvorím oči a pripomeniem si, že chcem žiť aspoň trochu ako ona a že chcem do svojho konzumného života zaviesť jej zvyky.

Aj takou maličkosťou, akou je ekofľaša, môžete vo svojom živote dosiahnuť veľké zmeny.

                Ako som dospela k rovnováhe ja?

Ako som písala na začiatku, žiaden extrém nie je dobrý. Poviete si, čo je zlé na tom, že radikálne prestanem kupovať oblečenie z fast fashion reťazcov, pretože pracovníci v daných fabrikách majú neľudské podmienky? Áno, z veľkej časti máte pravdu, no majme na rozume, že v niektorých častiach sveta je to jediný zdroj obživy a zárobku. Spraviť extrémne hrubú čiaru za takýmito druhmi nákupu by teda tiež nebolo na sto percent správne. Osobne som sa nad všetkým dlho zamýšľala a dospieť k rovnováhe mi trvalo asi rok. Spätne sa nečudujem, že som dospela k pocitom, k akým som pred rokom dospela. Zovšadiaľ na mňa kričali dôsledky napríklad rýchlej módy, fotky zničenej prírody, mŕtvych zvierat a články plné hrozivých faktov. Jednoducho, začala som toho mať plnú hlavu. Prestala som chodiť do reštaurácii a do obchodných centier, niekoľko mesiacov som si nekúpila nič z fast fashion reťazcov, zrušila som asi 80% spoluprác na blogu, nechcela som nakupovať v bežnom obchode, kde je všetko balené v plaste, pila som len čistú vodu z ekofľaše a dokonca ešte aj tankovanie benzínu do auta som absolvovávala s kyslým výrazom na tvári. Snažila som sa kupovať všetko od lokálcov. Na jednej strane som bola na seba hrdá, že som sa menila k lepšiemu, no na druhej strane som začínala mať pocit nespokojnosti a trochu aj smútku. Život je predsa aj o užívaní si, najmä pre mňa, keďže som veľký hedonista. Rovnako tak som aj typická žena, ktorá si rada užije svoje ťažko zarobené peniažky a urobí si radosť nejakou materiálnou maličkosťou. Isté veci mi teda začali chýbať a cítila som, že som narazila na akýsi múr.

A potom som narazila na Veroniku, ktorú spovedali v jednom krásnom článku, v ktorom mi doslova hovorila z duše. Bol práve o rovnováhe a o tom, že nie je nič zlé na tom, keď si kúpime kávu v Starbuckse do jednorazového pohára, keď si kúpime sveter z HMka alebo hrozno v plastovom sáčku. Ale pozor – ak to nerobíme na dennom poriadku, neženieme do extrému a vyrovnáme to tým, že si na budúce kúpime kávu z lokálnej malej kaviarne, mikinu od slovenskej značky, ktorá sa snaží o udržateľnejší prístup alebo hrozno od milého usmievavého pána na trhu. Začala som teda praktizovať tento štýl života a išlo to hladšie a ľahšie, než som si myslela. Momentálne som v štádiu, kedy druhý prístup prevažuje ten prvý a „zhreším“ len občas. Pre svoju radosť a pre svoju vlastnú rovnováhu. Nezabijem sa, keď som v krajine, kde nie je pitná voda a kupujem si ju v plastových fľašiach, pretože viem, že doma zase nedám z ruky moju obľúbenú žltú ekofľašu. Nemám zlý pocit, keď si kúpim napríklad novú dámsku mikinu z internetu, pretože ju  veľmi dlho chcem, viem, že ju vynosím a rovnako viem, že si ďalších X potrebných vecí poľahky kúpim aj v sekáči a nepotrebné oblečenie zo skrine zasa darujem ďalej. A takisto si netrhám vlasy, keď si kúpim paradajky v plastovom obale, pretože si zeleninu aj ovocie pestujeme aj doma. Dospela som do stavu úplnej rovnováhy a poviem vám, že by to zvládol úplne každý z nás.

Ovocie aj zeleninu vôbec nemusíte kupovať do sáčku. A ak áno, viete o tom, že si môžete kúpiť aj ekosáčok, ktorý budete používať donekonečna? Alebo si ho dokonca môžete ušiť zo starej záclony?

                A ako k rovnováhe môžete dospieť vy?

Svojou rovnováhou som pomaly, ale isto začala nakazovať aj svoje okolie. Začala som ukazovať a zmieňovať sa o výhodách ekotašky, ekofľaše či vlastného pohára na kávu alebo second handov. Začala som viesť debaty, v ktorých som svojim blízkym prezrádzala isté fakty. A viete, čo sa stalo? Postupne sa začali meniť, tak ako som sa menila aj ja. Pretože dospieť (minimálne!) k rovnováhe je úplne jednoduché. Ľudia si predsa zvyknú na všetko a veľmi rýchlo. Zvyknú si brať do obchodu vlastnú tašku, zvyknú si nekupovať obyčajnú vodu v plastovej fľaši a zvyknú si kupovať menej oblečenia. Stačí im k tomu informovať ich a ukázať im alternatívy. A ak si náhodou tú svoju ekotašku doma zabudnú, svet sa nerúca. Je totiž skvelé už len to, že sa snažia žiť uvedomelo a s rešpektom voči prírode.

Nebyť 100% eko JE v pohode. Nikto predsa nie je stopercentný v ničom, každý predsa máme chyby. Sme predsa len ľudia a absolútne nie je dôvod na paniku alebo depresiu, ak si občas doprajete niečo „hriešne“. Dôležité je, žiť slušne, pokorne a snažiť sa robiť čo najviac dobrého – voči prírode, ale aj voči ľuďom samotným. A keď má vaša kamoška v háemku v košíku naložených desatoro výpredajových nohavíc alebo v obchode aj banány v sáčku, nenadávajte a nevysmievajte sa. Len sa slušne prihovorte a ukážte jej iné možnosti. Každý predsa máme svoju vlastnú cestu a je skvelé, ak nám niekto ukáže aspoň takúto rovnováhu.

Mať ekotašku je SUPER! 🙂

You Might Also Like

No Comments

Leave a Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.