Síce stojím na fotkách pri stromčeku, no vianočná nálada ma tento rok akosi obchádza. Možno je to tým, že som ďaleko od domova, kde vôňa maminkiných medovníčkov žiaľ nedôjde. Alebo je to azda tým, že som v jednom veľkom zhone a nestíham si ani len pozrieť videá mojich obľúbených Youtuberov, nie to ešte aby som vianočkovala (vymyslela som nový termín!). Pomaly teda rozmýšľam nad tým, kedy u mňa osobne vlastne tá vianočná nálada prichádza.
A prišla som na to, že Vianoce u mňa nie sú o náboženských zvykoch, o ozdobenom stromčeku, naháňaní sa za vianočnými darčekmi alebo o prejedaní sa. Vianočná nálada u mňa začína vtedy, keď starká zavelí, že sa ide piecť (a moja starká pečie tie najlepšie vianočné dobroty – bez srandy), keď mamina hystericky začne behať po dome, že zasa sú tu tie blbé sviatky, no aj tak všetko obvešia nádhernými ozdobami a ako každý rok vnesie do domu teplo a pohodu Vianoc. Vianoce začínajú u mňa vtedy, keď si sestra príde požičať plech, pretože si za celý ten rok nestihla kúpiť svoj vlastný alebo keď švagrík rybár začne stresovať, že celý rok chodí na ryby, ale nič nechytil a čo vlastne za rybu dá na vianočný stôl? A vianočnú atmosféru samozrejme pocítim aj vtedy, keď počujem rachot, ktorý spôsobil môj pes, keď sa štveral na stromček za farebnými guľami a voňavými salónkami.
Čo mám na sebe?
No Comments