Prečo nenosím čiernu? Môj najosobnejší článok

Mnohí sa ma pýtate, prečo tak veľmi milujem farby a prečo tak veľmi nenávidím čiernu. Môj blog je prevažne len o móde a nechcem naň dávať veci z osobného života, no myslím si, že toto máte právo vedieť a hlavne by to mohlo inšpirovať niekoho iného, kto si niečím podobným prešiel.

Moja mladosť síce nebola divoká, no viete, ako to chodí u pubertiakov – nosila som veľa čierneho oblečenia. Nebola to žiadna póza, ani som nebola členka rockovej kapely, proste sa mi len čierna farba páčila. Navyše, nosenie čiernych vecí je praktické, pretože každý kúsok sa hodí s každým, čierna sa hodí na každú príležitosť a nevidno na nej prípadné fľaky. Avšak, potom, po mojom šťastnom detstve a dospievaní prišiel zvrat. Nečakaná a rýchla smrť blízkej osoby, tesne po mojich osemnástych narodeninách, zo dňa na deň, v sekunde, deň predtým, ako som mala na celé leto odletieť do Francúzska.

To, čo sme všetci prežívali, vám opisovať nemusím. Boli to najhoršie hodiny, dni, týždne a mesiace v mojom živote. Iste ste každý už vo svojom živote zažili smrť blízkeho človeka a ak nie, neželám to ani najhoršiemu nepriateľovi. Neviem ako u vás, no  našom kraji je zvyk, že po smrti nejakého blízkeho člena nosí rodina celý jeden rok smútok v podobe čierneho oblečenia. Prvých pár týždňov som to neriešila, proste som nosila čierne oblečenie, pretože sa to úplne presne zhodovali s mojou momentálnou náladou. Síce som celé dni neplakala, keďže to nemám vo zvyku a vlastne ani nejako neviem plakať, no veľa som nehovorila a v sebe som nosila obrovský a bolestivý smútok, ktorý sa slovami opísať nedá a aj po tých pár rokoch mám pri spomienke na toto obdobie poriadnu hrču v hrdle. Avšak, po čase sa človek cez toto obdobie chce a MUSÍ preniesť… Musela som sa naučiť začať znova plnohodnotne žiť a nájsť opäť nejaký životný zmysel a niečo, čo mi bude dodávať energiu. Ako určite viete a vidíte, odjakživa milujem módu, a preto ma nosenie čierneho oblečenia na znak smútku začalo doslova ubíjať. Možno sa v duchu pýtate, prečo si to robila? Prečo si dodržiavala taký hlúpy zvyk? Odpoveďou je, že žijem v malej dedine a každý, kto takto žije, vie, akí sú tam ľudia. To posledné, čo som potrebovala v tomto období počuť, boli hlúpe a zastarané zadubené názory dedinčanov, ktorí (keby som nenosila čiernu, začala žiť znova normálne a tešila sa zo života) vykrikovali, že si nevážim danú osobu a nesmútim za ňou. Považujem sa za natoľko inteligentnú osobu, že viem, že hlúpe čierne oblečenie mi zosnulého nevráti a že smútok, ten človek nenosí navonok na oblečení, ale ho nosí hlboko v srdci.

Postupom času som sa cez tú strašnú udalosť začala prenášať. Dostala som nové podnety do svojho života, začala som chodiť na univerzitu a venovala som veľa času svojej rodine a kamarátom. Postupom času sa mi to čierne oblečenie doslova zhnusilo, pretože mi to len pripomínalo smrť danej osoby a ubíjalo ma. Postupom času sa môj život začal meniť, pozerala som sa naň cez inú optiku, nachádzala som životné šťastie v maličkostiach a moje priority sa zmenili o 180 stupňov. Začínala som znova žiť, no pri pohľade na seba v čiernom oblečení v zrkadle sa mi znova vrátila depresia.

Pamätám si presne na deň, keď som už nemusela nosiť smútok a vyhodila som všetky čierne veci do kontajnera na charitu. Presne viem, čo som si obliekla – modré rifle, biele tričko a zelené sako, veď mi to pripadá ako včera. Ten, kto berie oblečenie len ako materiálnu a úplne nepodstatnú vec, sa mýli. Práve v ten deň, kedy som si po takmer roku a pol obliekla na seba farebné oblečenie, som objavila silu farieb a ich vplyv na našu náladu a psychiku. Začala som si o filozofii farieb študovať veľa informácií a otvoril sa mi nový svet. Pamätám si, ako som si na seba obliekla žltý sveter alebo červené šaty a pri pohľade na to krásne oblečenie v sýtych farbách sa mi hneď zlepšila nálada a dokonca som z toho čerpala energiu.

Dnes už na silu farieb nielen na mojom oblečení, ale aj v mojom prostredí nedám dopustiť. Sama na vlastnej koži som zistila, akú silu má na nás oblečenie a jeho farby. Ako nám žltá farba dodáva radosť, modrá nás upokojuje, zelená zasa zlepší naše sústredenie a červená podnecuje naše emócie. Práve aj toto bol sčasti dôvod, prečo som sa rozhodla zhruba dva roky dozadu založiť si módny blog. Nie kvôli tomu, že by som bola materialistka alebo že by som bola povrchná osoba, ktorá si len kupuje oblečenie a má potrebu sa v ňom pretŕčať na sociálnych sieťach. Ale preto, aby som ľuďom ukázala, že šťastie tkvie v maličkostiach, že sila farieb na oblečení je neskutočná a že aj taká povrchná a materiálna vec akou je oblečenie, nám môže pomôcť, zlepšiť náladu a dodať nám energiu.

ČO MÁM NA SEBE?

Červená bunda – Miss Selfridge (ZOOT)

Ružové nohavice – Dorothy Perkins (ZOOT)

Ružová mikina – ONLY (ZOOT)

Červené bodkované ponožky – FUSAKLE

Červené tenisky – TOPANKOVO

Červená kabelka – GADOGADO

Za fotky ďakujem Jiřímu Lubojackému

 

You Might Also Like

1 Comment

  • Reply
    Rose Tascher
    29. októbra 2017 at 12:04

    To by bylo super, kdyby jsi o barvách psala častěji na blogu v článcích 🙂 o tom co sis k nim nastudovala a jakou mají barvy sílu :))

  • Leave a Reply

    By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

    The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

    Close