Ľalia je jedným z kvetov, ktoré mi pripomínajú detstvo. Teda, skôr jej omamná vôňa. Kedysi totiž nebolo predzáhradky, kde by táto nádherná rastlina nekvitla. Keďže to bolo vždy v júni, starká mi na moje narodeniny pravidelne ľaliu odtrhla a vinšovala mi. S úsmevom však pri stole v jej kuchyni spomína aj na tinktúru, ktorá sa kedysi robievala: „Veľmi opatrne sme zbierali okvetné lístky, ktoré sme nahusto ukladali do sklenených pohárov a asi mesiac močili v 100% alkohole. Samozrejme, nie je to všeliek, no skvele nám to pomáhalo na opary či malé poranenia kože, odreniny, vyrážky a dokonca aj štípance od hmyzu. Stačí na dané miesto priložiť vylúhovaný lístok a previazať alebo pošúchať tinktúrou naliatou na vate.“ Starká spomína, že najbližší obchod aj lekár boli ďaleko, peňazí nebolo, a tak si kadejako pomáhali. Podobne vraj používali aj repík lekársky – varieval sa z neho odvar, ktorým sa rany potierali. Táto bylinka je dokonca označovaná ako zázrak proti starnutiu. Teda, aspoň podľa internetu, no starkej sa to zdá skôr úsmevné. Nerobievali sa však len odvary a tinktúry. Niekedy sa používal priamo odtrhnutý list: „Odtrhla som si skorocel a lístok si priložila rovno na ranu.“

Harmanček patrí medzi bylinky, na ktoré si starká spomenula najskôr. „Rástol všade. Dakedy sa všetko nekosilo, tak ako teraz a lúky boli bohatšie. Do hrnca som dala kvety harmančeka, uvarila ich a tvojej mame som ho položila na stôl, aby sa pod dekou naparila.“ Spomína si starká, ako mojej mamine prírodou liečila upchaté dutiny. Táto rastlina má však aj blahodarné účinky na pokožku, veď v nej vraj aj kúpali batoľatá. Nachádza sa aj v harmančekovej rade od Yves Rocher na citlivú pokožku, ktorá ma inšpirovala práve na vytvorenie tohto článku o rôznych bylinkách a pomocníkoch z prírody. Starkej som sa pri ukazovaní krémikov či micelárnych vôd s harmančekom tiež spýtala, ako si pleť ženy udržiavali v dávnejších časoch. „Dakedy času nebolo a ženy sa nemastievali, tak ako teraz. Nebolo kedy, veď sa jednostaj chodilo robiť na pole. Keď som mala suchú pokožku, ruky či lakte, potieralo sa to smotanou. Tej bolo doma vždy dostatok, veď v každom dvore bola kravička.“

Pamätám si, keď som ako dieťa mrnčala, že ma bolí brucho. V krajnom prípade, keď som mrnčala veľa, mamina zašla do obývačky a vytiahla domácu pálenku, ktorú sme ľudovo volali chábzďovica, a za čajovú lyžičku mi z nej dala prehltnúť. Bol to zázrak, lebo bolesti hneď prešli. Starká mi hneď jedným dychom k mojej vtipnej maloletej alkoholovej skúsenosti dodala, že chábzďa je vlastne baza čierna. „Starký robieval aj žalúdočné kvapky na trávenie a kvapky proti bolestiam. Išiel sa prejsť, nazbieral palinu alebo cintoriu a naložil to do liehu.“ Pozitívne účinky kyslej kvasenej kapusty na naše zdravie určite mnohí poznáte. My si ju doma každoročne nakladáme do suda, aby sme v zime vďaka nej boli zdraví. Starká dokonca spomína, ako si starký šikovne znižoval hladinu cukru v krvi. Vraj stačilo vypiť za hrnček vody z kyslej kapusty.

Áno, čítate dobre a áno, bohužiaľ, som sa na týchto prírodných hókusoch-pókusoch musela ako dieťa zúčastniť aj ja. Teda, presnejšie, bolo to len jeden jediný raz, kedy mi starká s maminou na moje kurie oko na nohe priviazali kus cibule, ktorý som tam mala cez noc a údajne mi mal pomôcť. Výsledkov som sa ani nedočkala, lebo si možno viete predstaviť, ako som to po dvoch hodinách hodila z nohy dole, lebo som smrdela ako, no, ako cibuľa. Proste mňamka! So starkou sme ale spomínali na nebohého starkého, ktorý si pochvaľoval inú potravinu s blahodarnými účinkami. Zvykol si priväzovať kapustný list, ktorý pomáhal proti bolesti kostí a kĺbov.

Viete o tom, že z púpavy sa dá uvariť dobrý a zdravý medík? Starká ma ešte aj dnes zapriahne do roboty, a keď lúky rozkvitnú, dá mi tašku alebo košík a hybaj oberať minimálne 100 kusov púpavových kvietkov, z ktorých potom vznikne skvelý pomocník na posilnenie imunity. „Robievali sme aj cibuľový sirup. Cibuľu som nasekala, poliala medom a citrónovou šťavou, nechala odstáť a potom pila ako sirup proti kašľu, keď som bola chorá.“  Spomína starká a dodáva, že proti chorobe pomáha aj lipa a baza. Kvietky z týchto stromov sa sušili a v zime sa z nich robieval voňavý čaj. Jeden overený recept z prírody však starká robí stále aj dnes – mladé vetvičky zo smreka sa naložia do cukru a citrónu. Na slnku sa nechajú odstáť a šťava, ktorú zmes po čase pustí, sa užíva po lyžičkách ako sirup proti kašľu.

„Voľakedy bola v každom dvore pec. Keď sa upiekol chlieb, pec sa vymietla a hodilo sa do nej ovocie, čo sme mali doma. Väčšinou to boli jablká alebo slivky, ktoré sa v peci vysušili a zabalili sme ich do domáceho plátna. V zime sme tak mali zdroj vitamínov.“ Rozpráva starká a dodáva, že voľakedy mohli len snívať o tom, že by v blízkosti domu mali obchod, v ktorom by sa dalo kúpiť už usušené ovocie, ktoré by bolo kvalitné a bez pridaného cukru.

Okrem babských receptov s využitím rastlín z prírody starká spomenula aj vtipných pomocníkov od domácich zvieratiek. Voľakedy sa totiž využívalo naozaj všetko, čo doma bolo. Chemické hnojivá neboli a na podporu rastu úrody v záhradke sa požívali slepačie výkaly namočené vo vode a následne sfermentované, ktoré sú vynikajúcim zdrojom dusíka. Recept je overený a zjavne funguje, keďže slepačí džús starká používa dodnes. Ja sa tajomnému „voňavému“ vedru v záhrade oblúkom vyhýbam, moje psy sú zase až príliš zvedavé, haha. Vyššie v článku starká spomínala, že voľakedy bola v každom dvore krava. Z mlieka sa vyrábali rôzne výrobky, výkaly sa zase natierali na hlinenú dlážku. Po mojom menšom smiechu však starká dodala, že sa vtedy písala prvá polovica 20 storočia.