Príbeh bieleho saka

Dnes by som vám chcela povedať príbeh tohto bieleho saka, ktoré vidíte aj na fotkách. Jednoduché, nadčasové, v neutrálnej farbe, ktoré kúpite takmer v hocijakom obchode. Povedali by ste si, čo je na ňom také zvláštne? Aby som vám mohla rozpovedať kratší a úsmevný príbeh, musím sa vrátiť retrospektívne do minulosti.

Pred 13 rokmi, v roku 2006, som začala chodiť na konfirmáciu. Mnohí viete o čo ide a pre tých, čo nevedia – konfirmácia v evanjelickej cirkvi je akési zasvätenie mladého človeka a jeho prijatie medzi dospelých členov cirkvi. V súčasnosti sa za veriacu v Boha nepovažujem, no spätne to považujem za skvelú skúsenosť a nadobudnuté vedomosti. Konfirmácia je zakončená slávnostným obradom v kostole, počas ktorého by všetci mladí konfirmanti mali byť oblečení v oblekoch a všetky mladé konfirmantky v bielych šatách. Nuž, a tu nastáva problém.

OUTFIT: Tričko, sukňa – sekáč, okuliare (Michael Kors a topánky (Toms) – anwear.sk, kabelka – londonstore.cz.

Pochádzam zo Zvolena a viete si možno predstaviť, aká bola v roku 2006 tamojšia situácia s obchodmi s oblečením. Žiadne obchodné centrá, výber takmer nulový a kraľovali čínske obchody. Zohnať pekné a vkusné biele slávnostné šaty na konfirmáciu bolo viac než ťažké. Ja som si však vymyslela, že počas slávnosti chcem byť iná než všetky generické dievčatá v bielych šatách (mnohé ich mali rovnaké, keďže výber v našom meste bol naozaj nulový). Dala som teda mamine za úlohu zohnať biely dievčenský kostým. Keď sa na to spätne pozerám ako dospelá žena, vôbec sa nečudujem, že moja spočiatku nebola fanúšikom môjho nápadu a behať po obchodoch a plniť moje výstrelky sa jej nechcelo.

Tričko som inak ulovila za 50 centov v sekáči v detskom oddelení!

Čuduj sa svete, kostým vo Zvolene našla! Bol to však nadľudský výkon a mali ho v obchode, kde boli ceny viac než prestrelené. Čo by však pre mňa neurobila? Kupovala ho však s pochybnosťami, či ho vôbec budem nosiť, pretože by bolo bláznovstvo kúpiť tak drahú vec len na jednu príležitosť. Musela som jej dať prísľub, že celý kostým alebo aspoň jednu jeho časť budem skutočne naplno nosiť a jej investícia nevyjde nazmar.

Spätne sa čudujem, že sme obe mali pochybnosti. Prečo? Veď nejde o žiaden veľký módny výstrelok a ani nič, čo by zapadalo do akéhokoľvek módneho trendu, ktorý by bol v kurze jednu sezónu a následne by som naňho roky rokúce ani len nepozrela a v šatníku by zapadal prachom. Práve naopak – veď je to klasický biely kostým. Nadčasový a navyše vo veľkosti S, ktorú nosím dodnes. Jednoducho vec, do ktorej človek investuje a môže ju nosiť roky. A tak sa aj stalo! Nohavice som síce pred časom už zo šatníka vyradila, a tak na súčasných fotkách pochopiteľne nie sú, no sako nosím dodnes. A to je rok 2019. 13 rokov. Oba kúsky ma sprevádzali mojimi gymnaziálnymi štúdiami, univerzitou a aj pracovným životom.

Na fotke so sestrou vľavo, písal sa rok 2006. Vpravo sa píše rok 2019.

A čo z tohto minipríbehu vlastne vyplýva? Nebojte sa zakúpiť si nadčasový kúsok, ak napríklad kvôli cene váhate. Či sú to malé čierne, sivá voľná sukňa, spomenutý biely kostým či dokonca klasické rifle alebo čokoľvek, čo je klasikou, dlhodobo v móde existuje a v obchodoch je stálicou. Za bláznovstvo považujem skôr investovanie vašich peňazí do módneho výstrelku. A čo ak motyka vystrelí a ani ten nadčasový drahý kúsok nebudete nosiť? Pokojne ho ponúknite kamarátkam alebo zaneste na charitu.

No Comments

Leave a Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.