Robiť dobro. Prečo a načo?

Žijeme v spoločnosti plnej materializmu, pretvárky na sociálnych sieťach a falošnosti. Úprimnosť sa berie ako urážka a komplimentom človek už v podstate ani neverí. Všetci hľadíme v prvom rade na seba a po ulici chodíme s telefónom v ruke, aby sme sa nemuseli zdraviť alebo opätovať očný kontakt s okoloidúcimi. Samozrejme, na svete je kopa výnimiek a tieto tvrdenia sú trochu hyperbolizované, no nehovorte mi, že v nich nie je kúsok pravdy.

Ja sa snáď odjakživa snažím robiť dobro. Neintrigovať, neohovárať, zbytočne nekritizovať, nepodkopávať a nehádzať kolená pod nohy. Ak sa mi niečo nepáči, poviem to a veľmi rada vždy nielen prijímam, ale aj dávam konštruktívnu kritiku. Pretože všetci veľmi dobre vieme, že dobre mienená konštruktívna kritika je niečo také vzácne a skvelé, no pritom si to nikto necení a každý sa vo väčšine prípadov urazí. Vždy, naozaj vždy sa snažím robiť dobro… Len som na to akosi v poslednej dobe pri tej kope povinností zabudla.

A pripomenulo mi to malé dievčatko, ktoré som stretla na fotení tohto outfitu s balónmi. Mala asi tri rôčky a stála s maminkou obďaleč. Len stála, hľadela na mňa ako chodím hore-dole popred farebnú cukráreň s kopou balónov v ruke a Hanka ma fotí o stošesť. Usmievala sa a ústa mala dokorán otvorené. Bol to taký ten úprimný detský úsmev s iskrou v očiach, aký u dospelých veru nevidíme. Sekundu po fotení mi napadlo, čo s balónmi urobím? Mne už treba nie sú, domov ich doniesť nemôžem, lebo pes z nich má z balónov panický strach, zoberie si svojich päť hračiek, sušenú kačicu a odíde z bytu preč… A tak som prišla k dievčatku a balóny som jej darovala. Len tak, nezištne. Poďakovala a usmievala sa ešte viac. A keď som odchádzala, jeden si zobrala a ostatné mi chcela vrátiť. Hovorila som jej, že ja som jej ich dala predsa všetky. Dievčatko sa v tom momente zložilo, takmer sa od šťastia rozplakalo a bolo to také nádherné, že som z toho čerpala pozitívnu energiu ešte dobrých pár dní potom.

Po príchode domov som si uvedomila, že som veľmi, naozaj veľmi dlho nespravila dobrý skutok. Naozaj, žijeme v dobe, ktorá je taká rýchla, že sme radi, že sme radi a na robenie dobrých skutkov nám už neostáva ani čas a ani mozgová kapacita. To ma podnietilo k ďalším skutkom. Podarovala som haldu oblečenia ľuďom, ktorí to potrebujú oveľa viac ako ja. Takisto kozmetiku a hygienické potreby, ktoré mi prišli v PR balíčkoch, no je nemožné, aby som to všetko spotrebovala. Pomohla som jednému dievčaťu založiť si blog a poradila som jej, ako fotiť. A mnoho mnoho iných dobrých skutkov, ktoré boli nezištné. A viete, čo? Vrátilo sa mi to. A dvojnásobne. Pretože keď dobro dávate, dobro sa vám vracia. Je to jednoduchá matematika, ktorá sa mi osvedčila na sto percent.

Čo mám na sebe?

Bunda – Stradivarius

Tričko – Bonprix

Sukňa – JUSTPLAY

Kabelka – Corkit

Topánky – Deichmann.

Čiapka – Danyela Art

 Za fotky srdečne ďakujem Hanke Slichovej.

 

1 Comment

  • Reply
    Nita
    13. apríla 2018 at 14:08

    Opäť krásne fotky 🙂 Je super, že sa nájdu ľudia ako ty, ktorí robia nezištné dobré skutky. Kiežby sme takí boli úplne všetci, svet by bol hneď krajší 🙂

    NITA
    NEW POST

  • Leave a Reply

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.