Choroba storočia menom selfie

Predtým, než začneš čítať tento článok, spočítaj si, koľko aplikácií na úpravu fotiek sa nachádza v tvojom telefóne. Máš?

Znepokojujúce, však?

Žijeme v dobe, kedy ak nie ste aktívni na sociálnych sieťach a nepridávate aspoň raz za týždeň nejakú fotku, akoby ste nežili a ľudia sa pri osobnom stretnutí s vami pýtajú otázky typu “a ty aj žiješ?” Mne sa to stáva pravidelne, pretože síce mám blog, no na svoj osobný Facebook som nepridala fotku pekne dlho. Osobný Instagram pre istotu ani nemám. A tak ten, kto ma nesleduje na blogu alebo možno ani nevie, že nejaký blog mám, si myslí, že žijem niekde v jaskyni nudným životom. Možno to vyznieva zvláštne, no pripadá mi sebecké, ako niektorí ľudia v súčasnosti vystupujú na sociálnych sieťach. Len ja, ja a ešte raz ja – samé selfíčka od rána do večera, sto aplikácií na úpravy fotiek a nič iné na tých sociálnych sieťach nevidíte, len ktorá baba si urobila aké selfíčko a 80% môjho Instagram feedu tvorí táto choroba menom selfie. Ja som sa už aj prestala fotiť sama, urobím to tak maximálne raz za mesiac, aj to chcem tou fotkou povedať čosi viac (zaujímavé slnečné okuliare, rúž na ústa, ktorý sa oplatí vyskúšať alebo zaujímavé miesto na výlet) než len „ahoj, som krásna, obdivujte ma.“ Pretože podľa mňa je selfie jednou z najsebeckejších a najnarcistickejších vecí v súčasnej dobe.

Áno, mám blog a aktívne sociálne siete, ale vždy som sa akýmkoľvek výstupom na nich snažila povedať čosi viac než len uverejniť bezbrehú selfie fotku. Vždy je to zaujímavé oblečenie, jedlo, nejaká zaujímavá myšlienka či vtipný príbeh alebo tip na dobrý nákup. Dospela som do štádia, kedy normálne musím redukovať čas na sociálnych sieťach, lebo z ľudí sa stávajú len selfie maniaci, ktorí si upravujú fotky všetkými možnými spôsobmi. Začínam nemať rada ľudí, kvôli tomuto správaniu. Mne sa raz napríklad stalo, že som osobne stretla jednu nemenovanú českú blogerku a prekvapila som sa. Ona totiž vôbec nemala také štíhle telo, dlhé nohy, veľké oči a objemné vlasy, ako na všetkých tých jej fotkách a tisíckach selfíčiek. Ja som sa proste rozhodla nezúčastňovať sa tejto mánie a idem to proste redukovať na úplné minimum alebo rovno na nulu. Viete, koľko aplikácií mám momentálne na úpravu fotiek v telefóne? Jednu – samotný Instagram.

Čo sa týka outfitu na fotkách, tak trošku som vystúpila zo svojej komfortnej zóny. Veď aj to občas treba, no nie? Obliekla som si čiernobiely overal, pričom čiernobielu kombináciu veru takmer vôbec nenosím, rovnako ako overaly. Podobný prípad je aj baretka a batoh, tak ten nenosím vôbec. A viete čo? Takéto občasné vyjdenie z komfortnej zóny je na niečo dobré, pretože som zistila, že tie batohy majú fakt niečo do seba – sú nesmierne praktické a určite si ich musím zaobstarať viac. A baretka – tá sa mi prekvapivo celkom hodí a počas jesene ju asi vytiahnem častejšie. Outfit vznikol v spolupráci s Forever 21 a linky na jednotlivé kúsky nájdeš dole.

Čo mám na sebe?

Overal – Forever 21

Batôžtek – Forever 21

Čižmy – Forever 21

Baretka – Forever 21

Za fotky ďakujem šikovnej Lucii Urbaníkovej. Podporte ju na Instagrame!