Pred odchodom na festival Grape som mala v pláne priniesť vám o tom celý článok, v ktorom vám sprostredkujem svoje dojmy, zážitky, atmosféru a hlavne – krásne fotky. Fotky sa žiaľ nekonajú, pretože veľmi nebolo čo fotiť a môj zážitok sa skôr prikláňa k adjektívu negatívny, než pozitívny. Bohužiaľ.
Na Slovensku sa vo všeobecnosti všetci na niečo radi hráme. Či už ide o politikov, celebrity alebo kdekoho iného. Tak tomu bolo aj na samotnom festival Grape, ktorý sa na niečo len chcel hrať. Áno, ak ste tam neboli a pozerali ste len fotografie, mohlo sa vám zdať, že išlo o totálnu parádu, veľmi pripomínajúcu slávny festival Coachella. Znova však musím povedať, že to len pripomínalo. Hneď ako sme dorazil do cieľa, očakávali sme rady pri vstupe. Pri takom veľkom počte ľudí je to však normálne. Toto však bolo niečo naozaj extrémne, čakalo sa o dvanástej na prudkom slnku, ľuďom bolo zle, nehovoriac o tom, že nikde nebolo poriadne nič označené, a tak ľudia v rade na vstup po hodine čakania zisťovali, že bolo treba najskôr ísť ukázať lístok do druhého veľkého radu vedľa, a tak sa museli zbytočne vracať. Keďže sa čakalo naozaj dlho a ľuďom dochádzala voda a nikto im ju neponúkol (na Pohode vždy a všade ponúkali pracovníci poháre s vodou), čakala som, že aspoň bude prebiehať poriadna bezpečnostná kontrola. Nekonalo sa, jednoducho to len mali príšerne zle zorganizované a keby som do areálu pašovala trebárs aj výbušninu a kilo kokaínu, nikto si to ani len nevšimne.
Svetlejším bodom festivalu bola služba “tent in.” Zaplatili sme 36 eur a čakal nás tam už postavený stan v ohradenom stráženom areáli s vlastnými záchodmi. Myšlienka znie super, až kým sme nezistili, že stany sú lacné a pevné asi ako papierová škatuľka, takže pri búrke, ktorú mimochodom na piatok aj hlásili, by sme si stany aj s našimi osobnými vecami hľadali niekde v Bratislave. V našom stane bola diera, ďalší sa nedal zavrieť a baby odvedľa sa zasa pýtali, či aj my máme v stane napršané. Oukej.
Koncerty síce boli celkom fajn, ak máte radi tie štýly hudby a dané kapely, no niektorým sa kazila technika. Napríklad Vec a Tono S prerušili piesne snáď desať krát, avšak neviem, či bola chyba na strane organizátorov alebo na strane ich samých. Čo ma však iritovalo najviac bol žalostne nízky počet košov na celý areál. Človek sa aj snažil byť čistotný, no ako by som mohla byť, keď cestou od stanu ku hlavnému stageu som našla snáď len jeden plačúci totálne preplnený kôš? Pracovníkov, ktorí zbierali odpadky som tam videla len raz. Pre porovnanie, napríklad na takej už spomenutej Pohode tam ľudia v reflexných vestách chodili a upratovali neustále, od rána do večera a čo sa týka poriadku sa tieto dva (stále len malé slovenské) festivaly nedajú porovnať. Samotný neporiadok a špina mi skazili celý dojem z festivalu a zatienili aj inak veľmi peknú tržnicu s perfektnými stánkami s chutným jedlom. Darmo si dáte epicky chutný úžasný burger, keď sú okolo vás všade odpadky a nemáte si kde sadnúť, lebo stoly a lavičky sú nechutne špinavé. Aj sprievodný program bol fajn, ale znova – odpadky, špina, odpadky…
Organizátori teda ešte majú pred sebou obrovský kus práce, aby sa aspoň troche vyrovnali povesti, ktorá sa o festival šíri a obrazu, aký predkladajú médiám
Čo mám na sebe?
Tričko – Reserved zo zliav,
štrikovaná mašľa vo vlasoch – Lucia Pahulyiová,
No Comments