VYSTÚP ZO SVOJEJ KOMFORTNEJ ZÓNY

Komfortná zóna. Je to pocit, miesto, ba až životný štýl. Každý pod týmto pojmom rozumie niečo iné. Ja pod ním rozumiem životný stav, kedy je nám proste dobre, sme spokojní s tým, kde žijeme, ako žijeme, s kým žijeme, čo robíme, koľko zarábame, aké sú naše záľuby. Je to stav pohodlia a možno trochu aj lenivosti, kedy je nám proste dobre tak ako je a nechce sa nám skúšať alebo zažiť niečo nové. Ja osobne tento stav považujem za to najhoršie, čo sa vám pre váš osobný rozvoj môže stať. Prečo?

pb_16-10-14_dhl_0344

Nepripadám si ani pekná a ani nemám telo modelky. Stáť pred fotoaparátom mi nie je bohvieako príjemné a som skôr introvert. Vystúpením z komfortnej zóny a fotením napríklad aj nedávno pre DHL som však získala mnoho skúseností a spoznala super ľudí.

Vysnívaný život mnohých ľudí je nasledovný: mať solídnu prácu, kde budem mať čo najmenej kompetencií a povinností, zarobím tak akurát a veľa sa namáhať nebudem. Mať svätý pokoj, dom alebo byt, rodinu, deti a raz za rok našetriť na dovolenku v Chorvátsku. Nehovorím, že takýto život nie je pekný, to vôbec nie! Ale ak chce človek napredovať, musí v prvom rade vyjsť z komfortnej zóny, minimálne tak raz za pol rola. Čo to znamená v praxi:

  • Zmeniť zamestnanie. Nielen kvôli tomu, že zmena je život, ale s touto zmenou prichádza aj spoznávanie nových miest, ľudí a nové skúsenosti.
  • Pýtať si viac kompetencií a povinností. Znie to možno ako bláznovstvo, ale len tak sa posuniete niekde ďalej, ak práve nechcete meniť zamestnanie.
  • Vykonávať viac zamestnaní, alebo mať ešte “niečo malé popri.” Len tak budeme úspešnejší, s viac skúsenosťami, vedomosťami a, samozrejme, viac peniazmi.
  • Cestovať veľa. Ak sa človek čo i len trochu vyzná, vie, že cestovanie nemusí stáť množstvo peňazí. Miera životných skúseností je však obrovská.
  • Urobenie niečoho, čoho sa bojíme. Strach je v tomto prípade dobrým znamením, že je to niečo veľké.

Vystúpenie z komfortnej zóny u mňa v praxi vyzerá asi takto:

  • Beriem takmer všetky pracovné ponuky. Som síce trochu lenivá a pravdupovediac by som rada zostala v komfortnej zóne s jedným zamestnaním a pár záľubami, ale len takto sa posúvam vpred míľovými krokmi.
  • Nie je mi príjemné vystupovať na verejnosti, a tak raz za čas vyjdem z komfortnej zóny a idem na reklamné fotenie alebo na módnu prehliadku do prvého radu. So strachom predsa treba bojovať.
  • Baví ma móda a písanie. Preto nelením, nesedím v komfortnej zóne doma pred televízorom, založila som si blog a síce je to veľmi ťažké a časovo náročné a bez blogu by som mala pokoj, urobila som to a každý jeden deň som sama sebe za toto rozhodnutie vďačná.
  • A takto by sme mohli pokračovať ešte asi tak 100 bodov.

Ak chcete v živote napredovať, vzdelávať sa, učiť sa novým veciam, byť úspešným človekom, ktorý je na seba hrdý a niečo chce dokázať, musíte vystúpiť zo svojej komfortnej zóny vždy, keď sa vám to ponúka. Sedieť doma a obdivovať “celebrity” v televízii alebo pozerať videá a fotky krásnych, múdrych a úspešných ľudí a sťažovať sa na štát, systém, prácu či peniaze je ľahké. Vyskúšanie niečoho nového, bojovanie zo strachom a vystupovanie z komfortnej zóny je neskutočne ťažké, no garantujem vám, že už po prvom raze sa budete cítiť dobre. Budete na seba hrdí, že ste skúsili niečo, o čom ste len v duchu rozmýšľali. Ani sa nenazdáte a stane sa to vašou drogou, pretože ten pocit, že človek vystúpil z komfortnej zóny, je neopísateľný.

img_6514

Z komfortnej zóny vystupujem vždy, keď fotím na blog. Nepripadám si ani nejako extra pekná, ani nemám dokonalé telo a ani cit k móde, z ktorého by iní odpadávali. Bála som sa byť stredobodom pozornosti na ulici, robiť čokoľvek iné a trochu mám strach z kritiky. Všetko ale hádžem za hlavu, pretože len takto sa posúvam ďalej.

 

1 Comment

  • Reply
    andrejak diary
    13. novembra 2016 at 14:54

    Tohle je naprosto úžasný a hlavně pravdivý článek a já ti za něj děkuju. Třeba s tou změnou zaměstnání 100% souhlasím. Já jsem tedka byla 3 roky v jedné firmě na jednom místě a popravdě jsem už myslela, že mi hrábne. Jo super, měla jsem už celkem slušnou mzdu, znala jsem to tam, věděla jsem, co mám dělat, ale prostě vím, že to už nebylo nic pro mě. Teďka dělám prodavačku, což je úplně něco jiného, než jsem dělala předtím (byla jsem asistentka ředitele) a jsem zase spokojená. Učím se plno nových věcí, poznávám hafo nových lidí a až mě to zase nebude naplňovat, tak půjdu dál. Zajímalo by mě, jaké to je být pekařkou, uklízečkou, jaké to je, když člověk podniká, prostě cokoliv! Vím, že asi budu stále někde začínat, jenže mě to na tom asi nejvíc baví.

  • Leave a Reply

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.