Robiť dobro. Prečo a načo?

Žijeme v spoločnosti plnej materializmu, pretvárky na sociálnych sieťach a falošnosti. Úprimnosť sa berie ako urážka a komplimentom človek už v podstate ani neverí. Všetci hľadíme v prvom rade na seba a po ulici chodíme s telefónom v ruke, aby sme sa nemuseli zdraviť alebo opätovať očný kontakt s okoloidúcimi. Samozrejme, na svete je kopa výnimiek a tieto tvrdenia sú trochu hyperbolizované, no nehovorte mi, že v nich nie je kúsok pravdy.

Ja sa snáď odjakživa snažím robiť dobro. Neintrigovať, neohovárať, zbytočne nekritizovať, nepodkopávať a nehádzať kolená pod nohy. Ak sa mi niečo nepáči, poviem to a veľmi rada vždy nielen prijímam, ale aj dávam konštruktívnu kritiku. Pretože všetci veľmi dobre vieme, že dobre mienená konštruktívna kritika je niečo také vzácne a skvelé, no pritom si to nikto necení a každý sa vo väčšine prípadov urazí. Vždy, naozaj vždy sa snažím robiť dobro… Len som na to akosi v poslednej dobe pri tej kope povinností zabudla.

A pripomenulo mi to malé dievčatko, ktoré som stretla na fotení tohto outfitu s balónmi. Mala asi tri rôčky a stála s maminkou obďaleč. Len stála, hľadela na mňa ako chodím hore-dole popred farebnú cukráreň s kopou balónov v ruke a Hanka ma fotí o stošesť. Usmievala sa a ústa mala dokorán otvorené. Bol to taký ten úprimný detský úsmev s iskrou v očiach, aký u dospelých veru nevidíme. Sekundu po fotení mi napadlo, čo s balónmi urobím? Mne už treba nie sú, domov ich doniesť nemôžem, lebo pes z nich má z balónov panický strach, zoberie si svojich päť hračiek, sušenú kačicu a odíde z bytu preč… A tak som prišla k dievčatku a balóny som jej darovala. Len tak, nezištne. Poďakovala a usmievala sa ešte viac. A keď som odchádzala, jeden si zobrala a ostatné mi chcela vrátiť. Hovorila som jej, že ja som jej ich dala predsa všetky. Dievčatko sa v tom momente zložilo, takmer sa od šťastia rozplakalo a bolo to také nádherné, že som z toho čerpala pozitívnu energiu ešte dobrých pár dní potom.

Po príchode domov som si uvedomila, že som veľmi, naozaj veľmi dlho nespravila dobrý skutok. Naozaj, žijeme v dobe, ktorá je taká rýchla, že sme radi, že sme radi a na robenie dobrých skutkov nám už neostáva ani čas a ani mozgová kapacita. To ma podnietilo k ďalším skutkom. Podarovala som haldu oblečenia ľuďom, ktorí to potrebujú oveľa viac ako ja. Takisto kozmetiku a hygienické potreby, ktoré mi prišli v PR balíčkoch, no je nemožné, aby som to všetko spotrebovala. Pomohla som jednému dievčaťu založiť si blog a poradila som jej, ako fotiť. A mnoho mnoho iných dobrých skutkov, ktoré boli nezištné. A viete, čo? Vrátilo sa mi to. A dvojnásobne. Pretože keď dobro dávate, dobro sa vám vracia. Je to jednoduchá matematika, ktorá sa mi osvedčila na sto percent.

Čo mám na sebe?

Bunda – Stradivarius

Tričko – Bonprix

Sukňa – JUSTPLAY

Kabelka – Corkit

Topánky – Deichmann.

Čiapka – Danyela Art

 Za fotky srdečne ďakujem Hanke Slichovej.

 

You Might Also Like

1 Comment

  • Reply
    Nita
    13. apríla 2018 at 14:08

    Opäť krásne fotky 🙂 Je super, že sa nájdu ľudia ako ty, ktorí robia nezištné dobré skutky. Kiežby sme takí boli úplne všetci, svet by bol hneď krajší 🙂

    NITA
    NEW POST

  • Leave a Reply

    By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

    The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

    Close