Jesenná prechádzka

 

Už som sa neraz zmienila o tom, že mám rada oblečenie, ktoré má v sebe istého ducha. Oblečenie, ktoré nám pripomína nejakú udalosť či človeka a pri pohľade naň sa rozpamätáme s úsmevom na perách. Práve takéhoto ducha majú aj šaty, ktoré mám na sebe. Sú to maminine popolnočné svadobné šaty, ktoré dlhé roky ležali v skrini nepovšimnuté. Počas tradičného prehrabávania našej starej skrine a hľadania čohosi originálneho som na ne narazila a mamina sa hneď rozcítila.

Triediť veci a zbavovať sa všetkého, čo nenosíme je jedna vec. Je to praktické a potrebné, aby sme zbytočne neskladovali a neobklopovali sa miliónom vecí, ktoré v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. Myslím si však, že aj keď niektoré veci nenosíme, nepatria do koša alebo na charitu. Častokrát sú to veci, v ktorých sme zažili neopakovateľné chvíle, ktoré bohužiaľ už nevrátime, no prostredníctvom šiat, ktoré si znova oblečieme sa aspoň na chvíľku vrátime v čase. Kto si teda myslí, že oblečenie je povrchnou záležitosťou a tým, že isté kúsky uchovávam som materialistická, je celkom určite na omyle.

3img_6822 1

You Might Also Like

2 komentáre

  • Reply
    Viki
    27. októbra 2016 at 12:00

    krásne, najmä tie šaty 🙂

  • Reply
    Rose Tascher
    28. októbra 2016 at 23:22

    To vypadá skvěle 🙂

  • Leave a Reply

    By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

    The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

    Close